­č窭čç░ Cardano mapa je cesta hist├│riou a inov├íciami

Cardano roadmapa je cesta históriou a inováciami

V odvetv├ş blockchainu vynik├í Cardano nielen svoj├şm technologick├Żm pokrokom, ale aj origin├ílnou cestovnou mapou, ktor├í je in┼ípirovan├í osobnos┼ąami s historick├Żm a kult├║rnym v├Żznamom. Ka┼żd├í ├ęra v roadmape Cardano je pomenovan├í pod─ża svetlej osobnosti, ktor├í symbolizuje v├Żvoj siete. Tento ─Źl├ínok v├ís vezme na cestu po roadmape Cardano a presk├║ma osobnosti, ktor├ę sa skr├Żvaj├║ za n├ízvami jednotliv├Żch ├ęr: Byron, Shelley, Goguen, Basho a Voltaire. Kto boli t├şto ─żudia a pre─Źo sa stali in┼ípir├íciou pre Cardano?

Osobnosti, ktor├ę stoja za v├Żvojov├Żmi etapami Cardana

P├┤vodn├Ż pl├ín v├Żvoja Cardana, ktor├Ż sme prv├Żkr├ít videli v roku 2017, mal 5 ├ęr pomenovan├Żch pod─ża sl├ívnych ─żud├ş. Ka┼żd├í ├ęra n├ís pribli┼żuje k realiz├ícii ├║plnej v├şzie Cardano. Cardano sa m├í sta┼ą glob├ílnym finan─Źn├Żm a soci├ílnym opera─Źn├Żm syst├ęmom.

Pozrime sa na stru─Źn├Ż opis ka┼żdej ├ęry v roadmape Cardano.

Byronova ├ęra je pomenovan├í po Georgeovi Gordonovi Byronovi, v┼íeobecne zn├ímom ako Lord Byron, anglickom b├ísnikovi, rovesn├şkovi a politikovi. Byronova ├ęra predstavuje zalo┼żenie siete Cardano. Po─Źas tejto ├ęry bola spusten├í po─Źiato─Źn├í verzia siete Cardano, ktor├í umo┼ż┼łovala pou┼ż├şvate─żom nakupova┼ą a pred├íva┼ą ADA.

Shelleyho ├ęra je pomenovan├í pod─ża Percyho Bysshe Shelleyho, anglick├ęho b├ísnika, dramatika a esejistu. Shelleyho ├ęra je zameran├í na decentraliz├íciu. Po─Źas tejto ├ęry Cardano pre┼ílo z federat├şvnej siete na decentralizovan├║, ─Źo umo┼żnilo zainteresovan├Żm stran├ím prev├ídzkova┼ą uzly a overova┼ą transakcie.

Goguenova ├ęra je pomenovan├í pod─ża Josepha Goguena, americk├ęho profesora informatiky. Goguenova ├ęra zav├ídza do syst├ęmu Cardano inteligentn├ę zmluvy a nat├şvnu podporu akt├şv. To umo┼ż┼łuje v├Żvoj├írom vytv├íra┼ą decentralizovan├ę aplik├ície na syst├ęme Cardano.

Basho Era je pomenovan├í po Matsuo Basho, najsl├ívnej┼íom b├ísnikovi obdobia Edo v Japonsku. ├ëra Basho sa t├Żka vylep┼íen├ş ┼ík├ílovate─żnosti. Jej cie─żom je zlep┼íi┼ą ┼ík├ílovate─żnos┼ą a interoperabilitu siete Cardano, aby bola u┼żito─Źnej┼íia pre re├ílne aplik├ície.

├ëra Voltaire je pomenovan├í pod─ża Fran├žoisa-Marie Aroueta, zn├ímeho pod pseudonymom Voltaire, franc├║zskeho osvietensk├ęho spisovate─ża, historika a filozofa. Voltairova ├ęra je o decentralizovanom riaden├ş a rozhodovan├ş. Zav├ídza syst├ęm hlasovania a pokladnice, ─Ź├şm d├íva komunite Cardano mo┼żnos┼ą ovplyv┼łova┼ą bud├║ci v├Żvoj siete.

Byronova ├ęra je ukon─Źen├í. Av┼íak napr├şklad pe┼ła┼żenka Daidalos sa bude na─Ćalej vylep┼íova┼ą, preto┼że t├şm mus├ş reagova┼ą na technologick├Ż pokrok, ktor├Ż sa deje v r├ímci ostatn├Żch ├ęr.

├ëry Shelley a Goguen boli ofici├ílne dodan├ę, ale aj v tomto pr├şpade t├şm IOG pracuje na vylep┼íeniach. V ─Źase p├şsania tohto ─Źl├ínku komunita netrpezlivo o─Źak├íva Plutus V3, ktor├Ż mo┼żno pova┼żova┼ą za vylep┼íenie ├ęry Goguen.

T├şm IOG s├║─Źasne pracuje na technol├│gi├ích spojen├Żch s ├ęrou Basho a Voltaire.

Pozrime sa, kto s├║ osobnosti v roadmape Cardano.

George Gordon Byron

George Gordon Byron, zn├ímy aj ako Lord Byron, sa narodil 22. janu├íra 1788 v Lond├Żne v Anglicku a zomrel 19. apr├şla 1824 v Missolonghi v Gr├ęcku. Bol jednou z ved├║cich osobnost├ş romantick├ęho hnutia a je pova┼żovan├Ż za jedn├ęho z najv├Ą─Ź┼í├şch anglick├Żch b├ísnikov.

Byron bol synom kapit├ína Johna Byrona a jeho druhej man┼żelky Catherine Gordonovej, ┼ík├│tskej dedi─Źky. Po tom, ─Źo jeho otec premrhal v├Ą─Ź┼íinu jej majetku, matka Byrona vzala do ┼ík├│tskeho Aberdeenu, kde ┼żili zo skromn├Żch pr├şjmov. Byron sa narodil s pali─Źkovitou nohou, ─Źo viedlo k mimoriadnej citlivosti na jeho kr├şvanie.

V roku 1798, ke─Ć mal Byron 10 rokov, ne─Źakane zdedil titul a majetky svojho prastr├Żka Williama, piateho bar├│na Byrona. Vzdelanie z├şskal na Trinity College v Cambridgei a potom ve─ża cestoval po Eur├│pe. Sedem rokov ┼żil v Taliansku, kde ─Źasto nav┼ítevoval svojho priate─ża a b├ísnick├ęho kolegu Percyho Bysshe Shelleyho.

Byronova po├ęzia je rozsiahla a dokonal├í, od lyriky a kupletov├Żch sat├şr a┼ż po narat├şvne b├ísne a divadeln├ę hry. Medzi jeho najzn├ímej┼íie diela patria rozsiahle poviedky ÔÇťDon JuanÔÇŁ a ÔÇťChilde Haroldova p├║┼ąÔÇŁ; popul├írne sa stali aj mnoh├ę z jeho krat┼í├şch textov v ÔÇťHebrejsk├Żch mel├│di├íchÔÇŁ.

Nesk├┤r v ┼żivote sa Byron zapojil do gr├ęckej vojny za nez├ívislos┼ą v boji proti Osmanskej r├ş┼íi a po─Źas tejto vojny zahynul pri veden├ş kampane. Jeho jedin├ę legit├şmne die┼ąa, Ada Lovelaceov├í, bola zakladate─żkou po─Ź├şta─Źov├ęho programovania. Medzi Byronove neman┼żelsk├ę deti patr├ş Allegra Byronov├í, ktor├í zomrela v detstve, a pravdepodobne Elizabeth Medora Leighov├í, dc├ęra jeho nevlastnej sestry Augusty Leighovej.

Byronov ┼żivot a diela st├íle vzbudzuj├║ predstavivos┼ą ─Źitate─żov na celom svete, ─Ź├şm sa stal nad─Źasovou postavou svetovej literat├║ry.

Teraz si urobme kr├ítku odbo─Źku k Adovi Lovelaceovi. Jej meno sa nesp├íja so ┼żiadnym obdob├şm pl├ínu Cardano, no ako iste viete, jej meno je pre projekt v├Żznamn├ę.

Ada Lovelace

Digit├ílna mena Cardano, ADA, je pomenovan├í po Ade Lovelace. Bola to matemati─Źka z 19. storo─Źia, ktor├í je ─Źasto pova┼żovan├í za prv├║ po─Ź├şta─Źov├║ program├ítorku na svete.

Ada Lovelace, naroden├í 10. decembra 1815 ako Augusta Ada Byronov├í, bola jedin├Żm legit├şmnym die┼ąa┼ąom lorda Byrona. Napriek tomu, ┼że jej otec nav┼żdy opustil Anglicko, ke─Ć mala len mesiac, Ada sa ─Ćalej zauj├şmala o matematiku a logiku.

Najzn├ímej┼íia je jej pr├íca na navrhovanom mechanickom univerz├ílnom po─Ź├şta─Źi Charlesa Babbagea, Analytical Engine. Ada bola prv├í, ktor├í si uvedomila, ┼że tento stroj m├í aj in├ę vyu┼żitie ako len na v├Żpo─Źty. Vytvorila program pre Analytical Engine, za ─Źo je ─Źasto pova┼żovan├í za prv├║ po─Ź├şta─Źov├║ program├ítorku.

V─Ćaka priekopn├şckej ├║lohe Ady Lovelace v oblasti v├Żpo─Źtovej techniky je vhodnou menovky┼łou kryptomeny Cardano, ADA, ktor├í sama stoj├ş na ─Źele technol├│gie blockchain. Jej odkaz na─Ćalej in┼ípiruje a dl├í┼żdi cestu bud├║cim inov├íci├ím v oblasti technol├│gi├ş.

Percy Bysshe Shelley

Percy Bysshe Shelley sa narodil 4. augusta 1792 v meste Field Place ne─Ćaleko Horshamu v Sussexe v Anglicku a zomrel 8. j├║la 1822 na mori pri Livorne v Tosk├ínsku v Taliansku. Je pova┼żovan├Ż za jedn├ęho z najv├Żznamnej┼í├şch anglick├Żch romantick├Żch b├ísnikov.

Shelley bol synom Timothyho Shelleyho, konven─Źn├ęho mu┼ża, ktor├Ż sa zmietal medzi panova─Źn├Żm otcom a vzdorovit├Żm synom. Shelley sa vzdel├íval na akad├ęmii Syon House a potom na Et├│ne, kde odol├íval fyzick├ęmu a psychick├ęmu t├Żraniu t├Żm, ┼że sa odd├íval imaginat├şvnemu ├║niku a liter├írnym ┼żartom. Na jese┼ł roku 1810 Shelley nast├║pil na University College v Oxforde, kde si z├şskal za ┼żiaka svojho spolu┼żiaka Thomasa Jeffersona Hogga.

Shelleyho v├í┼íniv├ę h─żadanie osobnej l├ísky a soci├ílnej spravodlivosti sa z otvoren├Żch ─Źinov postupne pretavilo do b├ísn├ş, ktor├ę sa radia k najv├Ą─Ź┼í├şm v anglickom jazyku. Jeho po├ęzia je rozsiahla a dokonal├í, od lyriky a kupletov├Żch sat├şr a┼ż po narat├şvne b├ísne a divadeln├ę hry. Medzi jeho najzn├ímej┼íie diela patria ÔÇťOzymandiasÔÇŁ, ÔÇť├ôda na z├ípadn├Ż vietorÔÇŁ, ÔÇťSk┼Öiv├ínkoviÔÇŁ, ÔÇťAdonaisÔÇŁ, filozofick├í esej ÔÇťNevyhnutnos┼ą ateizmuÔÇŁ a politick├í balada ÔÇťMaska anarchieÔÇŁ.

Shelleyho ┼żivot pozna─Źili rodinn├ę kr├şzy, zl├Ż zdravotn├Ż stav a odpor vo─Źi jeho ateizmu, politick├Żm n├ízorom a vzdorovaniu spolo─Źensk├Żm konvenci├ím. V roku 1818 odi┼íiel do trval├ęho vyhnanstva v Taliansku a po─Źas nasleduj├║cich ┼ítyroch rokov vytvoril diela, ktor├ę sa ozna─Źuj├║ za ÔÇťnajkraj┼íiu po├ęziu obdobia romantizmuÔÇŁ.

Shelleyho poves┼ą v 20. storo─Ź├ş kol├şsala, ale v posledn├Żch desa┼ąro─Źiach sa mu dost├íva ─Źoraz v├Ą─Ź┼íieho uznania kritiky pre rozsiahly rozmach jeho b├ísnick├Żch obrazov, majstrovstvo ┼ż├ínrov a ver┼íov├Żch foriem a zlo┼żit├║ s├║hru skeptick├Żch, idealistick├Żch a materialistick├Żch my┼ílienok v jeho diele.

Joseph Amadeus Goguen

Joseph Amadee Goguen bol americk├Ż po─Ź├şta─Źov├Ż vedec, ktor├Ż sa narodil 28. j├║na 1941 a zomrel 3. j├║la 2006. P├┤sobil ako profesor informatiky na Kalifornskej univerzite a Oxfordskej univerzite a zast├íval aj v├Żskumn├ę poz├şcie v spolo─Źnostiach IBM a SRI International.

Goguen z├şskal bakal├írsky titul z matematiky na Harvardovej univerzite v roku 1963 a doktor├ít z matematiky na Kalifornskej univerzite v Berkeley v roku 1968. Jeho doktorandsk├Żm poradcom bol Lotfi Zadeh, zakladate─ż te├│rie fuzzy mno┼ż├şn.

V 60. rokoch 20. storo─Źia bol Goguen spolu s Lotfim Zadehom jedn├Żm z prv├Żch v├Żskumn├şkov v oblasti fuzzy logiky a v├Żznamne prispel k te├│rii fuzzy mno┼ż├şn. V 70. rokoch 20. storo─Źia bola Goguenova pr├íca jedn├Żm z prv├Żch pr├şstupov k algebraickej charakteriz├ícii abstraktn├Żch d├ítov├Żch typov. Bol p├┤vodcom a pomohol vyvin├║┼ą rodinu programovac├şch jazykov OBJ.

Goguenov v├Żvoj te├│rie in┼ítit├║ci├ş mal v├Żznamn├Ż vplyv na oblas┼ą univerz├ílnej logiky. ┼átandardn├í implik├ícia v produktovej fuzzy logike sa ─Źasto naz├Żva ÔÇťGoguenova implik├íciaÔÇŁ a Goguenove kateg├│rie s├║ pomenovan├ę po ┼łom.

Okrem pr├şnosu do informatiky mal Goguen aj tvoriv├║ str├ínku. P├şsal po├ęziu a spolupracoval so svojou man┼żelkou Ryoko Goguenovou ako text├ír, editor a producent na hudobn├Żch projektoch. ┼átudoval po├ęziu u Alana Ginsberga a Williama Merwina a pr├│zu u Williama Burroughsa na univerzite Naropa v Boulderi v ┼ít├íte Colorado.

Pr├íca Josepha Goguena na─Ćalej ovplyv┼łuje oblas┼ą informatiky, najm├Ą v oblasti programovac├şch jazykov, fuzzy logiky a algebraickej s├ęmantiky.

Matsuo Bash┼Ź

Matsuo Bash┼Ź, naroden├Ż ako Matsuo Kinsaku a nesk├┤r zn├ímy ako Matsuo Ch┼źemon Munefusa, bol najzn├ímej┼í├şm b├ísnikom obdobia Edo v Japonsku. Narodil sa v roku 1644 ne─Ćaleko mesta Ueno v provincii Iga.

Ba┼í├│ sa s po├ęziou zozn├ímil u┼ż v mladom veku. Po─Źas svojho ┼żivota bol Ba┼í├│ uzn├ívan├Ż za svoje diela v spolo─Źnej forme haikai no renga; dnes, po storo─Źiach koment├írov, je uzn├ívan├Ż ako najv├Ą─Ź┼í├ş majster haiku (vtedy naz├Żvan├ęho hokku). Zn├ímy je aj v─Ćaka svojim cestopisom po─Źn├║c knihou Z├íznamy o kostre vystavenej po─Źasiu (1684), ktor├║ nap├şsal po svojej ceste na z├ípad do Kj├│ta a Nary.

Ba┼í├│ova po├ęzia je medzin├írodne zn├íma a v Japonsku s├║ mnoh├ę jeho b├ísne reprodukovan├ę na pamiatkach a tradi─Źn├Żch miestach. Hoci je Ba┼í├│ na Z├ípade zn├ímy svojimi hokku, veril, ┼że jeho najlep┼íia pr├íca spo─Ź├şva vo veden├ş a ├║─Źasti na renku.

V neskorom veku sa Bash┼Ź stal sluhom T┼Źd┼Ź Yoshitada, pre ktor├ęho pracoval a s ktor├Żm zdie─żal spolo─Źn├║ l├ísku k renku. Jeho b├ísne boli ovplyvnen├ę bezprostrednou sk├║senos┼ąou s okolit├Żm svetom a ─Źasto v nich do nieko─żk├Żch jednoduch├Żch prvkov obsiahol pocit z danej sc├ęny.

Bash┼Ź zomrel 28. novembra 1694. Jeho ┼żivot a diela na─Ćalej vzbudzuj├║ predstavivos┼ą ─Źitate─żov na celom svete, v─Ćaka ─Źomu sa stal nad─Źasovou postavou svetovej literat├║ry.

Fran├žois-Marie Arouet

Fran├žois-Marie Arouet, zn├ímej┼í├ş pod pseudonymom Voltaire, sa narodil 21. novembra 1694 v Par├ş┼żi vo Franc├║zsku a zomrel 30. m├íja 1778, tie┼ż v Par├ş┼żi. Bol jedn├Żm z najv├Ą─Ź┼í├şch franc├║zskych spisovate─żov a k─ż├║─Źovou postavou eur├│pskeho intelektu├ílneho hnutia zn├ímeho ako osvietenstvo.

Voltaire sa narodil v par├ş┼żskej me┼ítianskej rodine. Vzdelanie z├şskal na Coll├Ęge Louis-le-Grand a nesk├┤r sa mu podarilo presadi┼ą sa v najbrilantnej┼íom par├ş┼żskom intelektu├ílnom prostred├ş svojej doby. Jeho otcom bol Fran├žois Arouet, ni┼ż┼í├ş ├║radn├şk ┼ít├ítnej pokladnice. Voltaire sa domnieval, ┼że je synom d├┤stojn├şka menom Rochebrune, ktor├Ż bol tie┼ż skladate─żom.

Voltaire bol v┼íestrann├Ż a plodn├Ż spisovate─ż, ktor├Ż vytvoril diela v takmer v┼íetk├Żch liter├írnych form├ích vr├ítane divadeln├Żch hier, b├ísn├ş, rom├ínov, esej├ş a dej├şn. Nap├şsal viac ako 20 000 listov a 2 000 kn├şh a bro┼ż├║r. Jeho najzn├ímej┼í├şm dielom je novela Candide, v ktorej komentuje, kritizuje a zosmie┼í┼łuje mnoh├ę udalosti, myslite─żov a filozofie svojej doby.

Voltaire bol zn├ímy svoj├şm vtipom a kritikou kres┼ąanstva, najm├Ą r├şmskokatol├şckej cirkvi, ako aj obhajobou slobody prejavu, slobody n├íbo┼żenstva a odluky cirkvi od ┼ít├ítu. Voltairovo dielo svojou kritickou schopnos┼ąou, vtipom a satirou energicky propagovalo ide├íl pokroku, na ktor├Ż zostali citliv├ş ─żudia v┼íetk├Żch n├írodov.

Jeho dlh├Ż ┼żivot presahoval posledn├ę roky klasicizmu a predve─Źer revolu─Źnej ├ęry a v tomto prechodnom obdob├ş jeho diela a aktivity ovplyvnili smerovanie eur├│pskej civiliz├ície. Jeho odkaz na─Ćalej in┼ípiruje a pripravuje p├┤du pre bud├║ce inov├ície v oblasti filozofie a literat├║ry.

Záver

Byron sa narodil s pali─Źkovitou nohou, ─Źo je v├Żsti┼żn├Ż n├ízov pre ran├║ f├ízu siete. Byron sa poznal so Shelleym. Shelleyho ├ęra priniesla do siete v├Żznamn├ę zlep┼íenie - decentraliz├íciu. Shelley sa vzoprel spolo─Źensk├Żm konvenci├ím, ─Źo mo┼żno interpretova┼ą ako vz┼ąah k decentraliz├ícii. Ada Lovelace bola dc├ęrou lorda Byrona. Bola prvou program├ítorkou, ktor├í sa roz┼íiruje do Goguenovej ├ęry. Programovate─żnos┼ą, t. j. inteligentn├ę kontrakty, je neoddelite─żnou s├║─Źas┼ąou projektu. Goguen prispel k v├Żvoju objektovo orientovan├Żch programovac├şch jazykov a zaoberal sa logikou. Tento n├ízov je vhodn├Ż pre ├ęru, ktor├í priniesla inteligentn├ę zmluvy do spolo─Źnosti Cardano. Ba┼ío bol cestovate─ż, tak┼że je vhodn├ę pomenova┼ą po ┼łom ├ęru spojen├║ s interoperabilitou a ┼ík├ílovate─żnos┼ąou. Voltairov otec bol ├║radn├şkom ┼ít├ítnej pokladnice. Voltaire bol obhajcom slobody slova a bojoval za odluku cirkvi od ┼ít├ítu. Voltaire je vhodn├ę meno pre ├ęru spojen├║ s riaden├şm v re┼ąazci. Jeho my┼ílienky mo┼żno interpretova┼ą ako t├║┼żbu po decentraliz├ícii. Koncept decentraliz├ície vznikol po─Źas Ve─żkej franc├║zskej revol├║cie.


P├┤vodn├Ż ─Źl├ínok: The Cardano Roadmap Is A Journey Through History And Innovation | Cardano Explorer (cexplorer.io)