Je potrebné inovovať blockchain?
Termín osifikácia sa v súvislosti s Bitcoinom často používa na označenie ťažkostí so zmenou alebo aktualizáciou protokolu. Mnohí sa domnievajú, že je to najlepšia cesta pre prijatie Bitcoinu. Tím IOG spolu s komunitou sa v prípade Cardana vydal presne opačným smerom. Cardano je synonymom inovácie, schopnosti prispôsobovať sa a zlepšovať. Na jednoduchú aktualizáciu protokolu bol vyvinutý hard-fork kombinátor. Zamyslime sa nad tým, ktorý prístup je pre budúcnosť protokolu prospešnejší.
Rôzne prístupy komunity k inovácii blockchainu
Z môjho pohľadu je osifikácia otázkou kompromisu medzi stabilitou a inováciou, ako aj cieľmi a preferenciami zúčastnených strán. Niektorí by mohli namietať, že osifikácia je žiaduca, keď technológia alebo protokol dosiahli zrelý a optimálny stav a že ďalšie zmeny by priniesli len zbytočnú zložitosť alebo riziko. Iní by mohli tvrdiť, že skostnatenie škodí pokroku a vývoju technológie a že na splnenie meniacich sa potrieb a výziev používateľov a prostredia je potrebné neustále prispôsobovanie a zlepšovanie.
Názory na to, či je Bitcoin dostatočne prijatý, vyspelý a v optimálnom stave, sú len subjektívne. Niektoré zainteresované strany tvrdia, že vývoj Bitcoinu je ukončený a že nie je nič, čo by sa malo zmeniť alebo zlepšiť, zatiaľ čo iné tvrdia opak a chcú zmeny z rôznych dôvodov.
V komunite Cardano panuje jednotný názor, že protokol treba ďalej inovovať a zlepšovať. Otázky sa točia skôr okolo toho, ktorým smerom sa vydať. Do veľkej miery o tom stále rozhoduje tím IOG. Viera v projekt do veľkej miery závisí od schopnosti tímu inovovať.
Všimnite si, že ide o dva úplne odlišné prístupy komunity k tomu, ako vnímať budúcnosť blockchainu.
Komunite Cardano je jasné, že ak by protokol (vrátane platformy Plutus) zostal strnulý a nemenil by sa (okrem nevyhnutnej údržby), projekt by veľmi pravdepodobne zlyhal. Úspech projektu je založený na technologickej dominancii a prijatí. Prijatie je poháňané technológiou. Osifikácia protokolu Cardano nie je na programe dňa.
V komunite Bitcoinu neexistuje na túto tému konsenzus. Možno prevláda názor, že osifikácia je pre protokol Bitcoin dobrá a že inovácie by sa mali uskutočniť na iných vrstvách. Môže to však byť spôsobené tým, že značná časť tímu a vplyvných osôb hovorí o osifikácii protokolu Bitcoin. Silný je aj druhý tábor, ktorý volá po riešení naliehavých problémov a inováciách prvej vrstvy.
Aby sme rozšírili náš kontext, pozrime sa do minulosti. Bitcoin, Cardano a ďalšie blockchainy sú v podstate len protokoly. Pozrime sa teda na ten najstarší.
História TCP/IP
TCP/IP je príkladom protokolu, ktorý časom skostnatel kvôli svojmu širokému prijatiu a požiadavkám na kompatibilitu.
Protokol TCP/IP bol navrhnutý v 70. rokoch 20. storočia a odvtedy je základom internetu. Prijatie protokolu TCP/IP inými sieťami a organizáciami sa v nasledujúcich rokoch postupne zvyšovalo, najmä po zavedení systému doménových mien (DNS) v roku 1984.
Začiatkom 90. rokov sa protokol TCP/IP stal dominantným protokolom pre internet, ako aj pre mnohé lokálne a rozsiahle siete (LAN a WAN). Rozvoj World Wide Webu, ktorý využíval protokol TCP/IP ako základný protokol, ďalej urýchlil prijatie protokolu TCP/IP miliónmi používateľov a organizácií na celom svete.
V rokoch 2000 a 2010 bol protokol TCP/IP naďalej najpoužívanejším balíkom protokolov na dátovú komunikáciu, a to aj napriek niektorým problémom a obmedzeniam, ako sú problémy s bezpečnosťou, problémy s preťažením a vyčerpaním adries.
Miera prijatia protokolu TCP/IP bola v 70. a začiatkom 80. rokov veľmi nízka, koncom 80. a začiatkom 90. rokov stredná, v polovici 90. rokov a začiatkom 90. rokov vysoká a koncom 90. rokov a v roku 2010 veľmi vysoká.
Na otázku, v ktorom roku TCP/IP skostnelo, neexistuje jednoznačná odpoveď, pretože skostnatenie nie je binárny alebo náhly jav, ale skôr postupný a kontinuálny proces, ktorý závisí od rôznych faktorov a hľadísk.
Môžeme tvrdiť, že k osifikácii mohlo dôjsť v roku, keď sa TCP/IP stal dominantným balíkom protokolov pre internet a keď väčšina ostatných konkurenčných alebo alternatívnych protokolov bola buď opustená, alebo marginalizovaná. Stalo sa tak niekedy medzi 90. rokmi a rokom 2000, keď rast World Wide Webu urýchlil prijatie protokolu TCP/IP miliónmi používateľov a organizácií na celom svete.
Môžeme sa na to pozerať aj tak, že proces osifikácie sa začal v roku 1995 a trval až do roku 2010 so zvyšujúcim sa počtom prijatých protokolov. Je však dôležité poznamenať, že TCP/IP nie je úplne skostnatený alebo nemenný, pretože sa stále vyvíja a do určitej miery prispôsobuje v priebehu času.
TCP/IP uspel, pretože mal oproti konkurencii niekoľko výhod.
Bol navrhnutý tak, aby bol robustný a prispôsobiteľný rôznym typom sietí a zariadení, pričom využíval vrstvenú architektúru a modulárny prístup. TCP/IP umožňoval interoperabilitu a kompatibilitu medzi rôznymi dodávateľmi a platformami, pretože bol založený na otvorenom a štandardizovanom súbore protokolov.
Protokol TCP/IP umožnil vývoj a nasadenie rôznych aplikácií a služieb, ako sú e-mail, web, prenos súborov, vzdialený prístup a streamovanie. Prijatie týchto služieb (protokolov) podporilo prijatie protokolu TCP/IP. Mimochodom, trochu to pripomína platformy SC, ktoré umožňujú vytvárať protokoly DeFi.
Kedy je správny čas na osifikáciu protokolu Blockchain?
Z môjho pohľadu môže ku skostnateniu protokolu blockchain dôjsť vo fáze, keď jeho technologické parametre nebránia masovému prijatiu. Prijatie tak môže rásť podľa potrieb trhu a nie je nijako obmedzené protokolom.
Protokol TCP/IP uspel, pretože bol dostatočne škálovateľný na to, aby ho ľudia prijali. TCP/IP sa musel prispôsobiť rôznym typom sietí a zariadení, musel umožniť interoperabilitu a musel byť kompatibilný medzi rôznymi výrobcami a platformami.
TCP/IP bol najlepším dostupným riešením na trhu z hľadiska očakávaných funkcií.
Kryptografický protokol sa od protokolu TCP/IP líši v mnohých ohľadoch. Škálovateľnosť, prispôsobiteľnosť a interoperabilita (a ďalšie) nemusia byť kľúčovými vlastnosťami.
Aké sú kľúčové vlastnosti, vďaka ktorým by mal poraziť konkurenciu? Z môjho pohľadu je to najmä decentralizácia, nemennosť menovej politiky, škálovateľnosť a dlhodobá ekonomická udržateľnosť (bezpečnostný rozpočet). Je dôležité poznamenať, že pre iných ľudí to môžu byť iné vlastnosti.
Blockchainové siete vrátane Bitcoinu neexistujú dostatočne dlho na to, aby sa dalo povedať, že sú zrelé a v optimálnom stave.
Som presvedčený, že všetky tímy musia pokračovať v zlepšovaní a inovácii blockchainových protokolov. Trh je vo fáze, keď vôbec nie je rozhodnuté, aké funkcie ľudia od blockchainu očakávajú a čo si najviac cenia.
Položme si niekoľko jednoduchých otázok.
Chcú alebo potrebujú ľudia jedinečné a jediné digitálne úložisko hodnoty v podobe Bitcoinu, alebo DeFi fungujúce na mnohých platformách SC? Môže DeFi vzniknúť v ekosystéme Bitcoinu a byť lepší ako na iných platformách SC? Stane sa uchovávateľom hodnoty kryptomena, ktorá sa najviac škáluje alebo má najlepší DeFi? Musí protokol, ktorý je vnímaný ako úložisko hodnoty, dobre škálovať? Budú ľudia viac oceňovať decentralizáciu alebo škálovateľnosť?
Takto by sme si mohli položiť oveľa viac otázok.
Dovolím si tvrdiť, že v súčasnosti nikto nepozná presné odpovede. Všetci tí, ktorí tvrdia, že poznajú budúcnosť a presne vedia, čo ľudia chcú, zámerne klamú alebo len hádajú. Odpovede budeme poznať až vtedy, keď sa blockchain stane hlavným prúdom.
Podľa môjho názoru nemá zmysel hovoriť o skostnatení protokolu, ktorý neumožňuje prijatie z dôvodu nízkej škálovateľnosti, má problém s klesajúcou decentralizáciou alebo nie je isté, či je dlhodobo ekonomicky udržateľný.
Žiadny blockchain nie je v súčasnosti pripravený na masové prijatie. Žiadny nie je dostatočne prijatý kritickou masou používateľov. Myslím si, že je predčasné hovoriť o skostnatení Bitcoinu. Neschopnosť zlepšovať jeho vlastnosti a riešiť naliehavé problémy je v kontexte budúceho prijatia skôr nevýhodou.
Kľúčovou vlastnosťou protokolov blockchain je umožniť interakciu medzi používateľmi na diaľku. Vychádza to z vlastností protokolu TCP/IP, ktorý umožnil výmenu informácií a neskôr aj výmenu hodnôt (internetové bankovníctvo a kryptomeny).
Pozrime sa, či je Bitcoin dobre pripravený z hľadiska škálovateľnosti.
V čase písania tohto článku čaká na zúčtovanie v mem-poole Bitcoinu približne 550 tisíc transakcií. A to aj napriek tomu, že existuje sieť Lightning Network (LN). Využívanie LN sa od minulého roka znížilo o -84 %. Kapacita sa za posledné 3 mesiace prudko znížila o 15 %. Ľudia zrejme LN z nejakého dôvodu nepoužívajú. Bitcoin bol spustený v roku 2009 a škálovateľnosť je stále nevyriešený problém. Odborníci sa zhodujú, že vyriešenie základných problémov LN môže trvať ďalších 5 až 10 rokov. Nie je však vôbec isté, či ľudia budú LN používať.
Možno bude potrebné začať pracovať na ďalšej druhej vrstve a možno si to vyžiada aj zásadné zmeny v protokole Bitcoinu. Ak sa zamyslíte nad ďalšími technologickými problémami Bitcoinu, zistíte, že určite nie je vhodný čas na skostnatenie.
Inovácie sú nevyhnutné pre úspech
V počiatočnej fáze existencie blockchainových protokolov je výhodné, ak sú flexibilné a dokážu sa prispôsobiť novým podmienkam a očakávaniam trhu. Je dôležité dosiahnuť najlepšie vlastnosti protokolu skôr, ako skutočne dôjde k skostnateniu.
Dovolím si tvrdiť, že protokol Bitcoin sa bude meniť a problémy sa budú riešiť. Stane sa tak napriek súčasným naratívom.
Cardano a mnohé ďalšie projekty, v ktorých tímy denne pracujú na zlepšeniach a inováciách, sú na správnej ceste. Technologický vývoj je to, čo posúva toto odvetvie dopredu a čo v konečnej fáze umožní masové prijatie.
Digitálny nedostatok nie je jedinečnou schopnosťou Bitcoinu, ale jednou z vlastností technológie blockchain. Bitcoin bude mať 21 miliónov mincí BTC. Cardano bude mať 45B mincí ADA. Digitálny nedostatok je v podstate rovnaký. To, čo sa zásadne líši, je dopyt po minciach. Dopyt môže závisieť najmä od špekulácie (alebo viery) alebo užitočnosti. Ďalej od schopnosti protokolu dlhodobo udržať digitálnu vzácnosť (rozpočet na bezpečnosť) a zabezpečiť nemennosť (decentralizácia).
Kryptografický priemysel je v súčasnosti ovplyvnený najmä špekuláciou a vierou. Očakávam, že utility budú v budúcnosti zohrávať čoraz dôležitejšiu úlohu. Kvalita a užitočnosť blockchainových protokolov bude rásť vďaka technologickým inováciám a pokroku.
Príbeh o úložisku hodnoty je zradný, pretože sa môže zdať, že inovácie a užitočnejšie funkcie (DeFi) nie sú potrebné na úspech. Domnievam sa, že ide o falošný naratív. Ak dva projekty ponúkajú podobný digitálny nedostatok a jeden je výrazne užitočnejší ako druhý, je veľká šanca, že ten druhý bude úspešnejší.
Presvedčenia a naratívy môžu mať za následok vysoký sieťový efekt. Môže však sieťový efekt založený na naratívoch prekonať sieťový efekt založený na priamej digitálnej interakcii medzi používateľmi? Z histórie vieme, že priamy sieťový efekt stojí za úspechom spoločností ako Amazon, Facebook, X (predtým Twitter) a Google. Tieto spoločnosti sú dnes úspešnejšie ako mnohé národné vlády alebo náboženstvá.
Cardano je založené na inováciách a technologickom pokroku, ktoré sú nevyhnutné pre rast priameho sieťového efektu. Všetky súčasné prekážky, ktoré bránia väčšiemu prijatiu blockchainu, budú skôr či neskôr prekonané. DeFi je rozhodne relevantné odvetvie užitočné pre stovky miliónov ľudí nielen v západných, ale najmä v rozvojových krajinách.
Najväčšou prekážkou pri prijímaní kryptomien je nielen škálovateľnosť, ale aj vysoká frekvencia hackerov, vysoká volatilita, nízka miera súkromia a vysoká spotreba, najmä sietí PoW. To všetko sú technologicky riešiteľné problémy.
Úspech blockchainových protokolov ovplyvní mnoho faktorov. Nielen príbehy a technológie, ale aj počiatočná distribúcia mincí, komunita, regulácia, sieťový efekt a mnoho ďalších vecí.
Bitcoin existuje už veľmi dlho a mohli by sme sa pýtať, či je jeho súčasné prijatie nízke alebo mohlo byť vyššie. Pravdepodobne by to záviselo od toho, či sme optimisti alebo pesimisti. Reálne je však dôležitý potenciál ďalšieho rastu. Nie v zmysle viery, t. j. v počte HODLerov, ale v zmysle používateľov, t. j. tých, ktorí si budú cez sieť posielať BTC. V tomto prípade si dovolím tvrdiť, že adopcia je v kontexte počtu platobných transakcií stále veľmi nízka.
Záver
TCP/IP porazil všetkých konkurentov a je dominantnou infraštruktúrou na prenos informácií a hodnôt cez internet. Všetky protokoly blockchainu využívajú internet, sú v podstate len ďalšou (aplikačnou) vrstvou nad TCP/IP. Domnievam sa, že žiadny blockchain nemá šancu získať dominantné postavenie na trhu ako TCP/IP, a to ani ako globálne digitálne peniaze budúcnosti, ani ako finančná infraštruktúra. Je to, ako keby ste chceli, aby na vyhľadávanie informácií existoval len Google a na prenos hodnôt len PayPal. TCP/IP umožňuje vznik konkurenčných protokolov, a to je dobré. O úspechu rozhodnú inovácie. Na skostnatenie protokolov blockchainu si budeme musieť počkať niekoľko desaťročí.
Pôvodný článok: Understanding UTxO spending | Cardano Explorer (cexplorer.io)